christianblog28

Viete, mám istú nádej v ľudí. Že nie sú až takí zlí, ako si všetcia hovoria. Robievam experimenty na omegle (tam asi najviac ), ale často sledujem ľudí v autobusoch, na uliciach, či v škole. Výsledky z pozorovania sú fakt fascinujúce. Prišla som na to, že ľudia si môžu zvoliť zlo, ale to dobro v nich stále je. Často krát počúvam od Mariána Kuffu, že do neba nás predídu prostitútky, zlodeji, vrahovia. Myslím, že je to pravda. Každý človek má v sebe dobro, no musí ho tam aj vidieť. To je veľmi podstatná vec. Často sa vydám na omegle a vymýšlam si, kto som, ako sa volám, koľko mám rokov. Každýkrát iná verzia. No skúšam slušnosť a výchovu ľudí, s ktorými si píšem. Veľakrát som ako prvá napísala text typu Hej ty na druhej strane, som škaredá jak noc a mám asi 120 kíl, chceš so mnou ešte niečo mať? Odpovede ma veľmi neprekvapili. Veľa odpovedí v sebe nieslo myšlienku, že ak chceš byť na Omegle, tak musiš mať 50 kíl, dokonale krásnu tvár a postavu a musíš mať rada sex. Vyslovene. Keby som vám sem všetky vypísala, dali by ste mi za pravdu. Prekvapil ma však jeden chalan, ktorého odpoveď bola úplne iná. Napísal: No a čo??. Zarazila som sa. Začala som mu písať ďalej. Nič vážne, verte mi. Len som zistila, že nie každý človek má výhrady voči ľuďom, ktorých nepozná. Klamala som mu vo všetkom. Meno, vek, bydlisko som si úplne vymyslela. Chalan zo Španielska, 20 rokov, Tartos sa tuším volal. Keď som mu potom odpísala, že čo tým myslel, tak mi na to odpovedal: Well, you are still child of God. Ten chalan ma prekvapil druhýkrát. Potom som sa ho spýtala (bol to experiment- nebola to otázka, ktorú by som sa spýtala za normálnych okolností), či má rád sex a podobné... záležitosti. Tretí šok- povedal, že je panic a že čaká na dievča, s ktorou si bude istý, že strata panictva s ňou stojí za to. Zostala som s otvorenými ústami, sánku som si ledva z podlahy pozbierala. Fíha. Wooow. To boli myšlienky, ktoré mi ako prvé napadli. Nemala som slov. Potom, keď som sa mu predstavila (nič vážne, len som mu povedala moje pravé meno... vek aj krajina zostali úplne v tajnosti. Nie som úplný blbec. ), tak mi napísal, že to je velmi dôležitá vec, čo robím. Ešte dodal, že v tom mám pokračovať a že mi drží palce. Keď som sa ho spýtala, či nie je nahnevaný, že som mu klamala, povedal, že nie. Štvrtý šok. Vysvetlil, že aj on sa snaží niečo takéto dokázať u seba v meste, že sa snaží dokázať ľuďom, že je v nich dobro. Neriskovala som infarkt a napísala som mu, že nech sa nevzdáva. Odpísal mi, že sa toho, že sa vzdá, nemám báť. Potom som sa odpojila. Dlho som o ňom premýšlala. Ľudia, robme toto. Pomôžme ľuďom objaviť v nich dobro. Aký by bol svet, keby v ňom nebol jeden jediný skutočne dobrý a oddaný človek? Nechcem vedieť.